ako zazimovať palmy

---

V tejto časti sa dozviete, ako palmy zazimovať, ako sa o ne v zime starať, ako ich polievať, ako dosiahnuť čo najlepšiu klíčivosť semien, čo ovplyvňuje zdravý rast paliem atď... ..

Palmy sú exotické rastliny, avšak niektoré z nich rastú v prostredí, kde horúčavy striedajú aj obdobia chladu s častým mrazom. Hranica mrazuodolnosti niektorých druhov sa približuje hodnotám blízko -20°C. Aj v týchto teplotách sú palmy schopné prežiť. Táto skutočnosť sa dá veľmi dobre využiť pre ich pestovanie na Slovensku, keďže sú naše zimy každý rok miernejšie. Netreba však zabúdať nato, že ani my nedokážeme na 100% zaručiť, že po tej nasledujúcej zime budú Vaše rastliny v stave aký ste si vysnívali. Z veľkej miery to ale môžeme ovplyvniť našou pozornosťou a starostlivosťou.

Tu je niekoľko rád a pokynov na zazimovanie paliem pred príchodom zimy. Je dôležité chrániť jednotlivé časti rastliny pred možným poškodením.

Moje poznatky sú získane len čisto vlastnými skúsenosťami pri pestovaní, teda tieto sú pre mňa podstatné, a teraz budú základ pre Vašu zdarnú starostlivosť o skvost Vašej záhrady.

Vyberte si najlepšie miesto

Palmy je najlepšie vysádzať po príchode teplejších jarných dní a po skončení neskorých doznievajúcich mrazov. Výber stanovišťa musíte dobre zvážiť a myslieť predovšetkým na tieto veci:

1. kde bude palma dostatočne chránená pred silným chladným vetrom, ktorý rastline k lepšiemu rastu určite nepomôže

2. kde nebude vystavená vplyvom v podobe hrajúcich sa detí a aktívnych zvieratiek, a tiež iným okolnostiam ako ešte napríklad padajúci sneh zo striech

3. kde bude mať vhodné svetelné podmienky, pretože takmer všetky druhy paliem potrebujú dostatok svetla a mrazuvzdorné druhy aj veľa priameho slnka

4. kde bude môcť palma nerušene rásť po dlhú dobu, pretože akýkoľvek zásah do koreňového systému týchto rastlín im škodí

5. a hlavne... vyberte jej miesto, kde bude môcť ukázať svoju krásu susedom aj okoloidúcim, ktorý budú len neveriacky krútiť hlavami. Predsa len palmy na Slovensku nie sú zatiaľ veľmi rozšírené a bežné, ikeď z našich rúk sa dostali už stovky paliem do všetkých kútov Slovenska a to v rôznych druhoch

Zasadiť a nechať rásť

Keď už je počasie stabilnejšie a máme vybraté vhodné miesto pre výsadbu palmy, začneme s prípravou jamy, do ktorej rastlinu zasadíme. Jej veľkosť závisí od veľkosti koreňového balu. Pritom však musíme myslieť aj na časť ochrany koreňov pred mrazmi. Je dobré keď do pripravenej jamy nasypeme ľahký vzdušný rašelinový substrát ( nie však kyslú rašelinu, ktorá je vhodná skôr pre vresovištné rastliny ) v dostačujúcom množstve, ktorý uchráni rastline jej vrchné jemné korienky. (Pri niektorých Trachycarpusoch som ani nijak pôdu neupravoval a aj tak rastú bez problémov).

Do jamy môžete nasypať aj hrubší štrk ako drenáž, ikeď korene túto vrstvu rýchlo prerastú.

Nesmieme zabúdať nato, že najdôležitejšou časťou palmy sú korene! Keď omrznú listy, po čase vyrastú nové. Keď sa však mrazom poškodia korene, rastlina sa z toho bude ťažko spamätávať!

Pôdu potom po vložení palmy a dosypaní substrátu dobre utlačíme a polejeme.

Na pôdu nie sú tieto rastliny veľmi náročné, skôr lepšie rastú v ťažkej ílovitej a kamenistej pôde.

V letnom období palmy dobre zakorenia, čo je veľmi dobrý základ na rast a prezimovanie.

V letných horúcich mesiacoch je tiež potrebné palmu výdatne zalievať, kým korene prerastú do väčšej hĺbky, čo je približne po roku. Vyvarujte sa sprchovaniu palmy počas slnečných dní, kedy na rastlinu dopadajú najsilnejšie lúče slnka. Kvapky vody pôsobia ako lupa a vytvoria na listoch popáleniny – nepekné fľaky.

S príchodom chladných dní a s predpokladom príchodu prvých mrazov, rastlinu pripravíme na zimu. Slabšie mrazíky ( do cca -7 až -10°C ) rastline neuškodia, ale zimnú ochranu je treba robiť predsa len s dostatočným predstihom, aby nás zima nezastihla nepripravených. Ku koreňom nahrnieme vrstvu suchého lístia, sena, drevených hoblín, alebo rašeliny v dostatočne hrubej vrstve ( aspoň cca 20 cm a v priemere 60-70 cm dookola rastliny ), aby sme čo najviac zamedzili vplyvu mrazu na vrchné korene. Dobré je počas teplejších dní izolačnú vrstvu vymeniť za suchú, aby sme predišli množeniu plesní.
Slamu na ochranu koreňov nepoužívajte!

Malé semenáče – mladé rastliny prikryjeme bielou netkanou textíliou, ktorú preložíme na viackrát, aby bola hrubšia. Spomínaná netkaná textília pripomína pavučinu, dobre chráni pred mrazom a škodcami a prepúšťa svetlo. Nad túto vrstvu vytvorenú z netkanej textílie dáme ešte agrofóliu, ktorá je dostatočne hrubá a odolná voči poveternostným podmienkam na rozdiel od bežných fólií, ktoré sa vplyvom tepla, slnka, chladu a vlhkosti po pomerne krátkej dobe rozpadnú.
Táto fólia zabraňuje preniknutiu vlhkosti z vonku. Ak by sa dostala voda do vegetačného vrcholu rastliny ( to je miesto odkiaľ vyrastajú nové listy nazývané aj 'srdiečko' ), pri silných mrazoch ( cca -11°C a nižšie ) by mohlo zamrznúť a tak ohroziť ďalší rast rastliny.
Stalo sa mi aj to, že keď sa voda dostala do vegetačného vrcholu a tam začala pôsobením mrazu a chladu pôsobiť, listy odhnili. Vypadalo to tak, že rastlina už ďalej rásť nebude! Po nejakom čase však zo stredu začali vyrastať nové listy, teda pokračovanie tých, ktoré odhnili. To sa stane len vtedy, keď voda v 'srdiečku' nepôsobí príliš dlho.

Tieto 2 vrstvy je dobré pripevniť na kovovú konštrukciu. Ideálna je oblúková konštrukcia z pevnejšieho drôtu, ktorý odolá aj váhe topiaceho sa snehu. Môžete použiť aj drevené kolíky z odrezaných konárov ovocných stromov pri ich riedení, alebo sú na tento účel vhodné aj konáre liesky. Kolíky dostatočnej hrúbky a dĺžky na jednom konci zašpicatíme, aby sa nám dobre zatĺkali do pôdy ( diery do pôdy, kam umiestnite tieto kolíky si pripravte ešte kým nie je pôda zamrznutá, potom sa Vám to bude robiť veľmi ťažko! ).
Musíme ich zatĺcť až 20 cm hlboko, aby bol tento bal stabilný a odolný aj voči váhe snehu a ľadu a tiež silnému vetru. Môžeme použiť buď tri ( konštrukcia do trojuholníka ) alebo štyri ( tvar štvorca ) kolíky okolo rastliny. Spomínanú netkanú textíliu môžeme buď obtočiť okolo zviazanej rastliny v hrúbke tejto vrstvy aspoň 1 cm, alebo ju nainštalujeme len na konštrukciu. Na konštrukciu však potom musíme pripevniť aj agrofóliu.

Po napadnutí snehu je dobré ho nakopiť na celý tento palmový bal, pretože sneh je veľmi dobrý izolant tepla. Čím hrubšia vrstva snehu, tým lepšie a tým menšie poškodenie rastlín hrozí rastlinám.

Veľké rastliny ( 1 meter a viac ) – sa ochraňujú pred mrazom ťažšie vzhľadom na ich väčšie rozmery. V podstate je tvorba ochrany tá istá. Okolo kmeňa treba nakopiť vrstvu izolačného materiálu. Pri týchto rastlinách je dobré aj zabaliť kmeň
( vrecovinou ). Na ochranu kmeňa sú najodolnejšie druhy paliem vybavené spleťou konopných vlákien, ktoré sa tvoria spolu s listami a tvoria prirodzenú ochranu kmeňa.

Listy je dobré zviazať dohora a k sebe. Týmto spôsobom sa ochráni stred vegetačného vrcholu teda nové listy ( 'srdiečko' ).

Na zabezpečenie ochrany pred mrazmi u väčších rastlín použijeme kovovú konštrukciu, alebo aj spomínané drevené koly zatlčené do pôdy okolo rastliny, na ktorú upevníme agrofóliu alebo hrubú vrecovinu. Je dobré mať vytvorené aj vetracie otvory, cez ktoré ale neprenikne voda a ani vietor.

V zimných mesiacoch palmy vôbec nepolievam ( palmy vysadené vo voľnej pôde ). Voda, ktorá sa drží pri koreňoch by zamrzla a tým by mohla rastlinu poškodiť.

Podobne to platí o rastlinách, ktoré zimujeme v nejakej chladnejšej miestnosti. Čím je chladnejšie, tým menej potrebuje palma vody. Neuškodí jej sucho, ale práve voda. Tá v chladnom prostredí spôsobuje zahnívanie koreňov, ktoré býva vo väčšine prípadov pre rastliny smrteľné.

Prejavuje sa odumieraním listov ( hnednutie, ktoré rýchlo postupuje od končekov po kmeň ).

Podobne sa však prejavuje aj nedostatok vody, alebo vzdušnej vlhkosti. Už musíme my posúdiť, čo zrejme spôsobilo, že listy odumierajú, čoho mala rastlina veľa, alebo naopak málo.
Dá sa to však rozlíšiť!
Keď palme začnú zahnívať korene, hnednutie sa rozširuje od koncov listov ( farba je tmavo hnedá )
a takto začnú usychať aj najnovšie, teda najmladšie listy.
Pri nedostatku vody začne usychať zvyčajne najstarší list, pretože rastlina začne z neho odčerpávať vodu a výživné látky, ktoré sa v ňom sústreďujú, aby ich využila na svoje zachovanie. Takto usychajú postupne aj ostatné listy v poradí, ako vyrástli. Pri odhnívaní koreňov môže rastlina z jedného dňa na druhý jednoducho 'scvrknúť' listy a je s ňou koniec. Pri každom druhu to môže byť iné. Listy ani nemusia zhnednúť! Ak sa Vám niečo na Vašej nepozdáva, hneď ma kontaktujte, možno ju dokážeme ešte zachrániť!

Keď už aj palmu zimovanú v chladnom a tmavšom prostredí polejeme, malo by to byť len skromne, aby rastlina nevyschla. To spoznáme hlavne na druhoch rodu CHAMAEROPS podľa toho, že listy sa stiahnu a substrát je úplne presušený.
Vtedy treba rastlinu rýchlo poliať. Pokiaľ tento stav netrvá dlho, palma sa z toho rýchlo dostane, len jej zase netreba spraviť šok v podobe preliatia. Stačí primerane vody, pritom však netreba zabúdať nato, že aj v črepníku sú hlavné vyživovacie korene na dne črepníka a nie hore.

Zdravé korene majú svetlú farbu, sú tvrdé a pružné. Zahnívajúce zapáchajú, sú prázdne vo vnútri a hnedé.
Niektoré druhy majú silné, hrubé a mäsité korene svetlej farby, iné ich zase majú jemnejšie a hnedej farby ( to neznamená, že zahnívajú ). Niektoré druhy korenia slabšie, tzn., že sa netvoria tam masívne ako pri iných druhoch. Všetko to závisí od toho, v akých podmienkach palma voľne v prírode rastie. Keď palmu presádzate, všimnite si, že konce koreňov sú svetlej farby a potom postupne ako rastú, tak tmavnú, pritom ale rastúci koniec je vždy svetlý.

Treba sa tiež pri zimovaní paliem vyvarovať prúdenia studeného vzduchu na rastlinu, ktorý spôsobí zahnívanie koreňov – toto platí najmä pri vetraní v izbách v zimnom období.

S príchodom jari sa ochrana pomaly odstraňuje, treba však ale pružne reagovať na prudké ochladenia a rastlinu opätovne zakryť.

Nech sa budeme snažiť rastlinu chrániť akokoľvek dobre, poškodeniu listov len veľmi ťažko zabránime. Naše podmienky nie sú ich prirodzenými, keďže naše zimy bývajú dosť mrazivé a dlhé. To sa ale našťastie v posledných rokoch mení a zimy sú čoraz miernejšie.

Na jar po príchode teplejších a dlhších dní už palmy začnú bez problémov rasť a rýchlo vyrastú nové listy. Palmy pestované vo voľnej pôde rastú rýchlejšie a kvalitnejšie ako rastliny pestované len v črepníkoch, ktoré obmedzujú rast koreňov.
Tiež sa mi ešte nestalo, že by mi voľne rastúce palmy napadol nejaký škodca!

To nie je ale všetko, čo potrebujete ...

Tieto informácie sú len tie najnutnejšie na pestovanie paliem vo vonkajších podmienkach.

Určite budete potrebovať a chcieť vedieť aj iné informácie ako hnojenie, rozmnožovanie, boj so škodcami, predchádzanie napadnutia škodcami, pestovateľské podmienky – svetlo a zálievka, presádzanie, atď. Aj tieto informácie nájdete na stránke www.ostrovmaranona.sk, alebo ak nie, napíšem Vám ich do e-mailu, alebo poviem v telefóne, prípadne osobne.

Pestovanie týchto príťažlivých rastlín je založené na správnom zložení a rovnováhe všetkých dôležitých faktorov. Nie je to ťažké, ak máte niekoho, kto sa odborne vyzná v oblasti. Zbieram skúsenosti už 13 rokov a za ten čas som získal dôležité informácie, ktoré sa mi v pestovaní osvedčili. Pestujem nielen mrazuvzdorné druhy, ale aj krásne tropické druhy – úžasné kubánske vzácne druhy z rodu Copernicia, Coccothrinax, madagaskarské Bismarckie nobilis – impozantné palmy so silnými vejárovitými listami striebornej farby, jemné brazílske kokosovce – Lytocaryum weddellianum z dažďových pralesov, Sabaly z Jamaiky a množstvo iných druhov do záhrady, do bytu, ale aj do teplého exotického skleníka.

Číslo si dobre odložte, majte ho poruke a zavolajte mi hneď, keď budete niečo potrebovať pri pestovaní paliem.

Možno sa s jednou alebo dvomi rastlinami neuspokojíte a budete chcieť ďalšie. Našu druhovú rôznorodosť neustále rozširujem, skúmam palmy v rôznych podmienkach a viem odporučiť druhy do rôznych pestovateľských podmienok tak, aby Vás nesklamali a mali ste z nich maximálnu radosť a úžitok po dlhú dobu.

Rád by som ešte raz upozornil, že úspech v podobe zdárneho prežívanie paliem nie je nikdy zaručený! Palmy tu na Slovensku nerastú prirodzene v prírode, preto im treba v zime pomôcť, aby ju prežili v zdraví.
Nikto nevie, aká silná zima bude tá nasledujúca. Vždy veľmi veľa závisí od pozornosti a snahy pestovateľa, čo najlepšie palmu ( palmy ) uchrániť pred nepriaznivým počasím. Moje palmy zažili už päť veľmi mrazivých a dlhých zím a prežili všetky bez problémov. Myslím si však, keď som ich dokázal ja prezimovať na začiatku s minimom informácií a už dokopy 5 zím, tak to dokáže každý! Ak si nie ste istý, či dokážete palmu dobre pred zimou zazimovať, neváhajte sa mi ozvať! Pomôžem Vám! Buď prídem k Vám osobne a spolu palmu ( palmy ) zazimujeme, alebo Vám poviem po telefóne, čo máte urobiť a ako.

Teraz Vám priblížim podrobnejšie nároky paliem na jednotlivé faktory rastu.

Výsev paliem

Začnem klíčením semien, teda hlavným rozmnožovaním paliem, keďže len veľmi málo druhov paliem sa dá rozmnožovať rozdeľovaním trsov a pod.

Semená niektorých druhov paliem klíčia zväčša veľmi jednoducho ako napríklad Phoenix canariensis. Stačí aby ste semená v substráte udržiavali vlhké po dobu niekoľkých týždňov a oni spoľahlivo vyklíčia.
V závislosti od pôvodného rozšírenia konkrétneho druhu palmy sa líši aj ich doba najlepšej klíčivosti a podmienky, ktoré treba dodržať nato, aby ste sa dočkali skorého vyklíčenia.
Druhy, ktoré rastú v tropických a celoročne vlhkých lesoch napríklad Amazónie, kde celoročný teplotný priemer neklesá pod 18°C, sú prispôsobené na rýchly rast a s tým je aj spojená doba klíčivosti semien. Všeobecne platí, že palmové semená majú najlepšiu klíčivosť hneď po dozretí. Čím sú staršie, tým sa aj ich klíčivosť znižuje. Ak sa aj po zbere semien dodržiavajú určité podmienky skladovania ( určitá teplota a vlhkosť ), semená si dobrú klíčivosť udržia po dobu niekoľkých mesiacov. Ak sú však nevhodne a dlho skladované, zárodky v semenách odumrú a semená už nevyklíčia.
Teda v spomínaných tropických dažďových lesoch semená po odpadnutí z materskej rastliny začnú okamžite proces klíčenia, keďže podmienky sú takmer po celý rok ideálne na bezproblémové vyklíčenie. Klíčivosť semien týchto druhov sa rýchlo znižuje. Ak ste si zaobstarali semená takýchto druhov a s výsevom príliš otáľate, je dosť možné , že sa mladých paliem vôbec nedočkáte.

Iné je to u druhov, ktoré sa vyskytujú v oblasti subtropického pásma Zeme. Rastú v striedavo chladnejších-suchších a teplejších-vlhkejších obdobiach roka. Semená sú nútené prečkať po dozretí určité ( častokrát aj mrazivé ) obdobie, kedy nie sú vhodné podmienky na vyklíčenie semien a následný rast mladých citlivejších rastliniek. Po zmene vonkajších podmienok, kedy sú rastové faktory optimálnejšie, začnú v semenách prebiehať chemické procesy, ktoré 'naštartujú' klíčiaci proces semien.

Pri výseve semien jednotlivých druhov ako aj celkovej starostlivosti o rastliny treba brať do úvahy, aké podmienky rastliny majú v prírode, kde sa pôvodne vyskytujú. Ak dokážeme udržať podobné podmienky, dokážeme tiež pestovať aj citlivejšie a náročnejšie druhy paliem.
Semená majú rôzne dlhú dobu klíčenia. Vyklíčili mi semená napríklad seyšelských paliem po týždni, ale aj napríklad kubánske po takmer roku. Doba klíčivosti je teda rôzna. Aj to je dôvod, prečo sú niektoré druhy drahšie a vzácnejšie ako iné.

V mojom pestovaní som sa stretol už s desiatkami rôznych druhov paliem a teda som vysádzal približne rovnaký počet druhov semien.

Teraz popíšem postup ako je najlepšie pripraviť, naklíčiť a vysadiť semená paliem.

Najskôr je potrebné zo semien odstrániť oplodie ( dužinu, ktorá vyživovala a chránila semeno počas jeho dozrievania. Táto pri klíčení prekáža a keďže je to biologický materiál, vo vlhku začne rýchlo hniť a tým ohrozuje klíček, ktorý vyrazí zo semena. Stalo sa mi niekoľkokrát, že aj tá najtenšia 'šupka' na semenách niektorých druhov dokázala zničiť klíčiace semená.
Oplodia na niektorých druhoch bývajú suché a teda veľmi tvrdé a ťažko sa odstraňujú. Vtedy pomôže voda, do ktorej semená na niekoľko dní namočíme do vody. Potom už oplodie veľmi ľahko odstránime.
Do vody namáčam vždy všetky semená, ktoré sa chystám vysadiť. Teplotu vody udržujem stále teplú ( 29-30°C ), každý deň ju vymieňam a semená v nej nakličujem 2-4 dni. Z mojich skúseností sa potvrdilo, že toto nakličovanie dokáže skrátiť dobu klíčenia až o 1/3 času! Tiež už pri namočení semien do vody zistíte, či sú semená čerstvé a dobre klíčivé, alebo sú už staré prípadne vysušené. Ak semená zostanú plávať na hladine vody a neklesnú na dno a tento stav sa nezmení ani po niekoľkých hodinách, s najväčšou pravdepodobnosťou máte už neklíčivé semená a reklamujte ich u predajcu. Ak klesnú ihneď na dno, je to znak čerstvosti! 4erstvé semená tiež plesnivejú oveľa zriedkavejšie ako semená staré.

Ďalej si môžete vybrať jednu z dvoch najčastejších metód klíčenia semien.

1. je naklíčené semená vysadiť do obyčajného črepníka ( Odporúčam väčšie množstvo semien dať do jednej nádoby, pretože nie všetky semená vyklíčia a skúste si predstaviť napríklad 100 črepníkov s klíčiacimi semenami rozmiestnenými po Vašom byte. Je to nepraktické ! Rovnomerne ich rozmiestnite po povrchu substrátu a zasypte ich ďalšou vrstvou substrátu ( má byť hrubá okolo 1-2 cm ). Je lepšie použiť ľahký a vzdušný typ rašelinového substrátu ( neutralizovaný, nie kyslý ) alebo kokosovú drť, ktorú dostať kúpiť pod názvom LIGNOCEL v záhradkárskych potrebách. Pri tomto substráte si viete veľmi dobre regulovať vlhkosť substrátu jednoducho tak, že vodu zo substrátu vytlačíte. Potom ho udržiavajte vlhký, nie však mokrý. Teplotu udržujte od 23-40°C. V lete semená udržujem vo fóliovníku s kolísajúcou teplotou, ktorá vyhovuje najmä chladnomilných druhom paliem a vo výsevni s konštantnou teplotou, kde najlepšie klíčia teplomilné druhy. V zime je dobré na tento účel využiť zariadenia, ktoré vykurujú byt alebo dom. Vtedy však semená nesmú vyschnúť, teda ich kontrolujte, či sú stále vlhké! Po vyklíčení a vyrastení prvých listov semená opatrne porozdeľujte ( nepoškoďte jemné korienky ) a porozsádzajte do jednotlivých črepníkov.

2. možnosť je ( tú využívam pri klíčení najčastejšie ), spôsob klíčenia v zapínateľných vreckách. Tie dostanete kúpiť v obchodoch s kancelárskymi potrebami.
Po namáčaní semien v teplej vode, semená nasypem do vrecka, kde tiež pridám trochu substrátu ( najlepšie je použiť kokosovú drť, o ktorej som už písal vyššie), mierne ju navlhčíte a sáček uzavrite a umiestnite na teplé a tmavšie miesto. Zase ak sú to teplomilné a tropické druhy, teplota by mala byť stále konštantná bez veľkých výkyvov teplôt. Chladnomilné druhy ( napr. Jubaea chilensis, Trachycarpus nanus, Rhapidophyllum hystrix a pod. ) zase tieto výkyvy medzi nočnou a dennou teplotou potrebujú a vtedy dobre klíčia.( Ak potrebujete poznať presné nároky toho ktorého druhu na klíčenie, zavolajte mi, poradím Vám. Taktiež mám svoju zbierku semien, asi 60-70 druhov paliem, takže Vám viem pomôcť s identifikáciou semien a druhov, ktoré doma máte. )
Vetrajte ho každý deň na čerstvom vzduchu aspoň 1 minútu. Dajte ale pozor, aby Vám do výsevného sáčku nevleteli nejaké mušky, ako napríklad 3-4 mm veľké smútnice, ktoré do vlhkého substrátu kladú svoje vajíčka a tie po vyliahnutí vyžierajú výživné vnútro semien, a tým Vám zničia celý výsev. Stalo sa mi niekoľkokrát, že som to tiež neustriehol, v substráte sa mi vyskytli larvy tohto hmyzu, následne som musel semená povyberať zo substrátu, premyť vo vode, substrát vymeniť a semená opäť vysiať.
Substrát veľmi neprelejte, aby Vám semená nezačali hniť. Ak máte substrát len mierne vlhký a semená bez oplodia aj tak napriek tomu začnú rýchlo hniť, je to známka toho, že sú staré a pravdepodobne z nich mladé palmy mať nebudete.
Po vyklíčení semien, ich môžete opatrne povyberať a popresádzať do samostatných črepníkov, kde sa budú ďalej zakoreňovať a rásť. Ja ich zvyčajne nepresádzam ihneď ako sa ukáže klíček vyrastajúci zo semena, lebo sa mi tiež stalo, že mi často také malé klíčky odhnili. Nechám ich vo výsevnom sáčku niekoľko dní a až keď sú dlhé minimálne 1 cm a viac, až vtedy ich povyberám a popresádzam.

Popísal som Vám možnosti výsevu palmových semien. Je na Vás, pre akú formu sa rozhodnete. Ak sa chcete poradiť, zavolajte, porozprávame sa a nájdeme najlepšie riešenie.

Svetlo

Svetlo ako prvý kľúčový rastový faktor, silne ovplyvňuje rast rastlín a ich vzhľad.
Niektoré druhy paliem, najmä druhy pochádzajúce z lesov a vlhkejších oblastí, v mladom veku neznášajú silné slnečné žiarenie, ikeď dospelé rastliny s tým problém nemajú. Je to spôsobené tým, že v lesoch rastú v podraste vyšších rastlín, kde dopadá len málo svetla. Čím sú však vyššie, tým viac slnečného žiarenia na ne dopadá.
Inak je to u suchomilných paliem, ktoré rastú na otvorených priestranstvách mimo husto zalesnené územia. Semenáčom ( mladým rastlinám ) neprekáža ani priame a intenzívne slnečné žiarenie.
Svetlo zohráva veľmi dôležitú a nenahraditeľnú zložku v živote rastlín. Je to najmä kvôli chemickým procesom v zelených častiach rastlín, kde dochádza k fotosyntéze, to znamená premene látok, pri ktorej vzniká kyslík.
Ak pestujete palmu v byte v izbe, mohli ste si všimnúť, že pri nedostatku svetla rastú listy na neúmerne dlhých stonkách, rastliny sú vysoké a štíhle, slabé a často ich napádajú škodce. Listy sú preto také natiahnuté, pretože rastlina sa snaží zachytiť čo najviac svetla. V izbe sa nám často zdá, že aj na druhej strane izby od okna je dostatok svetla. Pre rastliny je tu však už úplna tma! Tie totiž vnímajú svetlo úplne inak ako ľudské oko. Už jeden meter od okna je iba polovica svetla dopadajúceho z vonka na okno. Ak máte na oknách dlhé záclony alebo žalúzie, svetla je tam ešte menej.
Pravý opak je to u rastlín, ktoré majú najmä v období vegetačného obdobia ( obdobie kedy rastlina najviac rastie - apríl až október ) dostatok slnečného žiarenia. Tieto rastliny tvoria listy silné, pevné, na krátkych stonkách, mohutnejú a dobre rastú. Po získaní takejto dobrej kondície, lepšie prečkajú kritické zimné obdobie.
Nikdy rastlinu, ktorú pestujete dlhú doby v byte v izbe, nevystavujte hneď na priame slnko! To by úplne spálilo listy, ktoré sa vytvorili v izbe počas doby, cez ktorú na rastlinu slnečné žiarenie nedopadalo alebo len v malej intenzite. Ak takúto rastlinu chcete umiestniť von na terasu alebo do záhrady na leto, najskôr ju dajte aspoň na týždeň- dva na tienisté miesto, napríklad pod strom, ktorý už má listy. Tam slnečné lúče prenikajú len mierne a rastlina v jeho tieni si pomaly zvyká na jeho silu. Po cca dvoch týždňoch môžete rastlinu umiestniť na svetlejšie miesto. Ak nemáte v okolí strom, ktorý by dostatočne palmu zatienil, môžete na rastlinu priviazať aj bielu netkanú textíliu, ktorá tiež dobre cloní a tlmí silné slnečné lúče.


Voda,
ako ďalší veľmi dôležitý faktor významne vplýva na rast rastlín a teda aj na palmy. Už vyššie som opísal, aké problémy dokáže spraviť jej nadbytok hlavne v zimnom chladnom období.
V lete jej rastliny potrebujú dostatok, pretože v období vegetácie, keď rastliny potrebujú rásť, prípadne sa rozmnožovať jej veľa spotrebujú na tieto činnosti. Voda tiež umožňuje jemným 'chĺpkom' na koreňoch, aby sa výživné látky z pôdy dostávali do koreňov, odkiaľ prúdia do celej rastliny. Voda tiež spôsobuje, že listy sú pružné a ohybné a majú sviežu zelenú farbu.
Často sa ľudia pýtajú, ako majú svoje palmy polievať. Či vodu naliať len do misky, odkiaľ sa vpije do substrátu, alebo ju naliať zhora do črepníka a prebytočnú vodu, ktorá vytečie do misky pod črepníkom len vyliať.
V prírode palmy čerpajú vodu z hĺbky, teda korene zvyčajne prerastú až na spodnú vodu. Z toho vyplýva, že by sme ju mohli len naliať do misky. Voda však v prírode padá aj zhora, čím zavlažuje celú pôdu. Takže uzavrieme to tak, že je jedno, ako palmu polievate, či zhora, alebo zdola! Ak zhora, tak jej nalejte toľko, až pretečie do misky. Ak polievate do misky, tak po cca 3 hodinách od poliatia prebytočnú vodu z misky vylejte preč. Pri suchomilných druhoch paliem ako je napr. SerV tejto časti sa dozviete, ako palmy zazimovať, ako sa o ne v zime starať, ako ich polievať, ako dosiahnuť čo najlepšiu klíčivosť semien, čo ovplyvňuje zdravý rast paliem atď...

Palmy sú exotické rastliny, avšak niektoré z nich rastú v prostredí, kde horúčavy striedajú aj obdobia chladu s častým mrazom. Hranica mrazuodolnosti niektorých druhov sa približuje hodnotám blízko -20°C. Aj v týchto teplotách sú palmy schopné prežiť. Táto skutočnosť sa dá veľmi dobre využiť pre ich pestovanie na Slovensku, keďže sú naše zimy každý rok miernejšie. Netreba však zabúdať nato, že ani my nedokážeme na 100% zaručiť, že po tej nasledujúcej zime budú Vaše rastliny v stave aký ste si vysnívali. Z veľkej miery to ale môžeme ovplyvniť našou pozornosťou a starostlivosťou.

Tu je niekoľko rád a pokynov na zazimovanie paliem pred príchodom zimy. Je dôležité chrániť jednotlivé časti rastliny pred možným poškodením.

Moje poznatky sú získane len čisto vlastnými skúsenosťami pri pestovaní, teda tieto sú pre mňa podstatné, a teraz budú základ pre Vašu zdarnú starostlivosť o skvost Vašej záhrady.

Vyberte si najlepšie miesto

Palmy je najlepšie vysádzať po príchode teplejších jarných dní a po skončení neskorých doznievajúcich mrazov. Výber stanovišťa musíte dobre zvážiť a myslieť predovšetkým na tieto veci:

1. kde bude palma dostatočne chránená pred silným chladným vetrom, ktorý rastline k lepšiemu rastu určite nepomôže

2. kde nebude vystavená vplyvom v podobe hrajúcich sa detí a aktívnych zvieratiek, a tiež iným okolnostiam ako ešte napríklad padajúci sneh zo striech

3. kde bude mať vhodné svetelné podmienky, pretože takmer všetky druhy paliem potrebujú dostatok svetla a mrazuvzdorné druhy aj veľa priameho slnka

4. kde bude môcť palma nerušene rásť po dlhú dobu, pretože akýkoľvek zásah do koreňového systému týchto rastlín im škodí

5. a hlavne... vyberte jej miesto, kde bude môcť ukázať svoju krásu susedom aj okoloidúcim, ktorý budú len neveriacky krútiť hlavami. Predsa len palmy na Slovensku nie sú zatiaľ veľmi rozšírené a bežné, ikeď z našich rúk sa dostali už stovky paliem do všetkých kútov Slovenska a to v rôznych druhoch

Zasadiť a nechať rásť

Keď už je počasie stabilnejšie a máme vybraté vhodné miesto pre výsadbu palmy, začneme s prípravou jamy, do ktorej rastlinu zasadíme. Jej veľkosť závisí od veľkosti koreňového balu. Pritom však musíme myslieť aj na časť ochrany koreňov pred mrazmi. Je dobré keď do pripravenej jamy nasypeme ľahký vzdušný rašelinový substrát ( nie však kyslú rašelinu, ktorá je vhodná skôr pre vresovištné rastliny ) v dostačujúcom množstve, ktorý uchráni rastline jej vrchné jemné korienky. (Pri niektorých Trachycarpusoch som ani nijak pôdu neupravoval a aj tak rastú bez problémov).

Do jamy môžete nasypať aj hrubší štrk ako drenáž, ikeď korene túto vrstvu rýchlo prerastú.

Nesmieme zabúdať nato, že najdôležitejšou časťou palmy sú korene! Keď omrznú listy, po čase vyrastú nové. Keď sa však mrazom poškodia korene, rastlina sa z toho bude ťažko spamätávať!

Pôdu potom po vložení palmy a dosypaní substrátu dobre utlačíme a polejeme.

Na pôdu nie sú tieto rastliny veľmi náročné, skôr lepšie rastú v ťažkej ílovitej a kamenistej pôde.

V letnom období palmy dobre zakorenia, čo je veľmi dobrý základ na rast a prezimovanie.

V letných horúcich mesiacoch je tiež potrebné palmu výdatne zalievať, kým korene prerastú do väčšej hĺbky, čo je približne po roku. Vyvarujte sa sprchovaniu palmy počas slnečných dní, kedy na rastlinu dopadajú najsilnejšie lúče slnka. Kvapky vody pôsobia ako lupa a vytvoria na listoch popáleniny – nepekné fľaky.

S príchodom chladných dní a s predpokladom príchodu prvých mrazov, rastlinu pripravíme na zimu. Slabšie mrazíky ( do cca -7 až -10°C ) rastline neuškodia, ale zimnú ochranu je treba robiť predsa len s dostatočným predstihom, aby nás zima nezastihla nepripravených. Ku koreňom nahrnieme vrstvu suchého lístia, sena, drevených hoblín, alebo rašeliny v dostatočne hrubej vrstve ( aspoň cca 20 cm a v priemere 60-70 cm dookola rastliny ), aby sme čo najviac zamedzili vplyvu mrazu na vrchné korene. Dobré je počas teplejších dní izolačnú vrstvu vymeniť za suchú, aby sme predišli množeniu plesní.
Slamu na ochranu koreňov nepoužívajte!

Malé semenáče – mladé rastliny prikryjeme bielou netkanou textíliou, ktorú preložíme na viackrát, aby bola hrubšia. Spomínaná netkaná textília pripomína pavučinu, dobre chráni pred mrazom a škodcami a prepúšťa svetlo. Nad túto vrstvu vytvorenú z netkanej textílie dáme ešte agrofóliu, ktorá je dostatočne hrubá a odolná voči poveternostným podmienkam na rozdiel od bežných fólií, ktoré sa vplyvom tepla, slnka, chladu a vlhkosti po pomerne krátkej dobe rozpadnú.
Táto fólia zabraňuje preniknutiu vlhkosti z vonku. Ak by sa dostala voda do vegetačného vrcholu rastliny ( to je miesto odkiaľ vyrastajú nové listy nazývané aj 'srdiečko' ), pri silných mrazoch ( cca -11°C a nižšie ) by mohlo zamrznúť a tak ohroziť ďalší rast rastliny.
Stalo sa mi aj to, že keď sa voda dostala do vegetačného vrcholu a tam začala pôsobením mrazu a chladu pôsobiť, listy odhnili. Vypadalo to tak, že rastlina už ďalej rásť nebude! Po nejakom čase však zo stredu začali vyrastať nové listy, teda pokračovanie tých, ktoré odhnili. To sa stane len vtedy, keď voda v 'srdiečku' nepôsobí príliš dlho.

Tieto 2 vrstvy je dobré pripevniť na kovovú konštrukciu. Ideálna je oblúková konštrukcia z pevnejšieho drôtu, ktorý odolá aj váhe topiaceho sa snehu. Môžete použiť aj drevené kolíky z odrezaných konárov ovocných stromov pri ich riedení, alebo sú na tento účel vhodné aj konáre liesky. Kolíky dostatočnej hrúbky a dĺžky na jednom konci zašpicatíme, aby sa nám dobre zatĺkali do pôdy ( diery do pôdy, kam umiestnite tieto kolíky si pripravte ešte kým nie je pôda zamrznutá, potom sa Vám to bude robiť veľmi ťažko! ).
Musíme ich zatĺcť až 20 cm hlboko, aby bol tento bal stabilný a odolný aj voči váhe snehu a ľadu a tiež silnému vetru. Môžeme použiť buď tri ( konštrukcia do trojuholníka ) alebo štyri ( tvar štvorca ) kolíky okolo rastliny. Spomínanú netkanú textíliu môžeme buď obtočiť okolo zviazanej rastliny v hrúbke tejto vrstvy aspoň 1 cm, alebo ju nainštalujeme len na konštrukciu. Na konštrukciu však potom musíme pripevniť aj agrofóliu.

Po napadnutí snehu je dobré ho nakopiť na celý tento palmový bal, pretože sneh je veľmi dobrý izolant tepla. Čím hrubšia vrstva snehu, tým lepšie a tým menšie poškodenie rastlín hrozí rastlinám.

Veľké rastliny ( 1 meter a viac ) – sa ochraňujú pred mrazom ťažšie vzhľadom na ich väčšie rozmery. V podstate je tvorba ochrany tá istá. Okolo kmeňa treba nakopiť vrstvu izolačného materiálu. Pri týchto rastlinách je dobré aj zabaliť kmeň
( vrecovinou ). Na ochranu kmeňa sú najodolnejšie druhy paliem vybavené spleťou konopných vlákien, ktoré sa tvoria spolu s listami a tvoria prirodzenú ochranu kmeňa.

Listy je dobré zviazať dohora a k sebe. Týmto spôsobom sa ochráni stred vegetačného vrcholu teda nové listy ( 'srdiečko' ).

Na zabezpečenie ochrany pred mrazmi u väčších rastlín použijeme kovovú konštrukciu, alebo aj spomínané drevené koly zatlčené do pôdy okolo rastliny, na ktorú upevníme agrofóliu alebo hrubú vrecovinu. Je dobré mať vytvorené aj vetracie otvory, cez ktoré ale neprenikne voda a ani vietor.

V zimných mesiacoch palmy vôbec nepolievam ( palmy vysadené vo voľnej pôde ). Voda, ktorá sa drží pri koreňoch by zamrzla a tým by mohla rastlinu poškodiť.

Podobne to platí o rastlinách, ktoré zimujeme v nejakej chladnejšej miestnosti. Čím je chladnejšie, tým menej potrebuje palma vody. Neuškodí jej sucho, ale práve voda. Tá v chladnom prostredí spôsobuje zahnívanie koreňov, ktoré býva vo väčšine prípadov pre rastliny smrteľné.

Prejavuje sa odumieraním listov ( hnednutie, ktoré rýchlo postupuje od končekov po kmeň ).

Podobne sa však prejavuje aj nedostatok vody, alebo vzdušnej vlhkosti. Už musíme my posúdiť, čo zrejme spôsobilo, že listy odumierajú, čoho mala rastlina veľa, alebo naopak málo.
Dá sa to však rozlíšiť!
Keď palme začnú zahnívať korene, hnednutie sa rozširuje od koncov listov ( farba je tmavo hnedá )
a takto začnú usychať aj najnovšie, teda najmladšie listy.
Pri nedostatku vody začne usychať zvyčajne najstarší list, pretože rastlina začne z neho odčerpávať vodu a výživné látky, ktoré sa v ňom sústreďujú, aby ich využila na svoje zachovanie. Takto usychajú postupne aj ostatné listy v poradí, ako vyrástli. Pri odhnívaní koreňov môže rastlina z jedného dňa na druhý jednoducho 'scvrknúť' listy a je s ňou koniec. Pri každom druhu to môže byť iné. Listy ani nemusia zhnednúť! Ak sa Vám niečo na Vašej nepozdáva, hneď ma kontaktujte, možno ju dokážeme ešte zachrániť!

Keď už aj palmu zimovanú v chladnom a tmavšom prostredí polejeme, malo by to byť len skromne, aby rastlina nevyschla. To spoznáme hlavne na druhoch rodu CHAMAEROPS podľa toho, že listy sa stiahnu a substrát je úplne presušený.
Vtedy treba rastlinu rýchlo poliať. Pokiaľ tento stav netrvá dlho, palma sa z toho rýchlo dostane, len jej zase netreba spraviť šok v podobe preliatia. Stačí primerane vody, pritom však netreba zabúdať nato, že aj v črepníku sú hlavné vyživovacie korene na dne črepníka a nie hore.

Zdravé korene majú svetlú farbu, sú tvrdé a pružné. Zahnívajúce zapáchajú, sú prázdne vo vnútri a hnedé.
Niektoré druhy majú silné, hrubé a mäsité korene svetlej farby, iné ich zase majú jemnejšie a hnedej farby ( to neznamená, že zahnívajú ). Niektoré druhy korenia slabšie, tzn., že sa netvoria tam masívne ako pri iných druhoch. Všetko to závisí od toho, v akých podmienkach palma voľne v prírode rastie. Keď palmu presádzate, všimnite si, že konce koreňov sú svetlej farby a potom postupne ako rastú, tak tmavnú, pritom ale rastúci koniec je vždy svetlý.

Treba sa tiež pri zimovaní paliem vyvarovať prúdenia studeného vzduchu na rastlinu, ktorý spôsobí zahnívanie koreňov – toto platí najmä pri vetraní v izbách v zimnom období.

S príchodom jari sa ochrana pomaly odstraňuje, treba však ale pružne reagovať na prudké ochladenia a rastlinu opätovne zakryť.

Nech sa budeme snažiť rastlinu chrániť akokoľvek dobre, poškodeniu listov len veľmi ťažko zabránime. Naše podmienky nie sú ich prirodzenými, keďže naše zimy bývajú dosť mrazivé a dlhé. To sa ale našťastie v posledných rokoch mení a zimy sú čoraz miernejšie.

Na jar po príchode teplejších a dlhších dní už palmy začnú bez problémov rasť a rýchlo vyrastú nové listy. Palmy pestované vo voľnej pôde rastú rýchlejšie a kvalitnejšie ako rastliny pestované len v črepníkoch, ktoré obmedzujú rast koreňov.
Tiež sa mi ešte nestalo, že by mi voľne rastúce palmy napadol nejaký škodca!

To nie je ale všetko, čo potrebujete ...



Tieto informácie sú len tie najnutnejšie na pestovanie paliem vo vonkajších podmienkach.



Určite budete potrebovať a chcieť vedieť aj iné informácie ako hnojenie, rozmnožovanie, boj so škodcami, predchádzanie napadnutia škodcami, pestovateľské podmienky – svetlo a zálievka, presádzanie, atď. Aj tieto informácie nájdete na stránke www.ostrovmaranona.sk, alebo ak nie, napíšem Vám ich do e-mailu, alebo poviem v telefóne, prípadne osobne.

Pestovanie týchto príťažlivých rastlín je založené na správnom zložení a rovnováhe všetkých dôležitých faktorov. Nie je to ťažké, ak máte niekoho, kto sa odborne vyzná v oblasti. Zbieram skúsenosti už 13 rokov a za ten čas som získal dôležité informácie, ktoré sa mi v pestovaní osvedčili. Pestujem nielen mrazuvzdorné druhy, ale aj krásne tropické druhy – úžasné kubánske vzácne druhy z rodu Copernicia, Coccothrinax, madagaskarské Bismarckie nobilis – impozantné palmy so silnými vejárovitými listami striebornej farby, jemné brazílske kokosovce – Lytocaryum weddellianum z dažďových pralesov, Sabaly z Jamaiky a množstvo iných druhov do záhrady, do bytu, ale aj do teplého exotického skleníka.

Číslo si dobre odložte, majte ho poruke a zavolajte mi hneď, keď budete niečo potrebovať pri pestovaní paliem.

Možno sa s jednou alebo dvomi rastlinami neuspokojíte a budete chcieť ďalšie. Našu druhovú rôznorodosť neustále rozširujem, skúmam palmy v rôznych podmienkach a viem odporučiť druhy do rôznych pestovateľských podmienok tak, aby Vás nesklamali a mali ste z nich maximálnu radosť a úžitok po dlhú dobu.

Rád by som ešte raz upozornil, že úspech v podobe zdárneho prežívanie paliem nie je nikdy zaručený! Palmy tu na Slovensku nerastú prirodzene v prírode, preto im treba v zime pomôcť, aby ju prežili v zdraví.
Nikto nevie, aká silná zima bude tá nasledujúca. Vždy veľmi veľa závisí od pozornosti a snahy pestovateľa, čo najlepšie palmu ( palmy ) uchrániť pred nepriaznivým počasím. Moje palmy zažili už päť veľmi mrazivých a dlhých zím a prežili všetky bez problémov. Myslím si však, keď som ich dokázal ja prezimovať na začiatku s minimom informácií a už dokopy 5 zím, tak to dokáže každý! Ak si nie ste istý, či dokážete palmu dobre pred zimou zazimovať, neváhajte sa mi ozvať! Pomôžem Vám! Buď prídem k Vám osobne a spolu palmu ( palmy ) zazimujeme, alebo Vám poviem po telefóne, čo máte urobiť a ako.

Teraz Vám priblížim podrobnejšie nároky paliem na jednotlivé faktory rastu.

Výsev paliem

Začnem klíčením semien, teda hlavným rozmnožovaním paliem, keďže len veľmi málo druhov paliem sa dá rozmnožovať rozdeľovaním trsov a pod.

Semená niektorých druhov paliem klíčia zväčša veľmi jednoducho ako napríklad Phoenix canariensis. Stačí aby ste semená v substráte udržiavali vlhké po dobu niekoľkých týždňov a oni spoľahlivo vyklíčia.
V závislosti od pôvodného rozšírenia konkrétneho druhu palmy sa líši aj ich doba najlepšej klíčivosti a podmienky, ktoré treba dodržať nato, aby ste sa dočkali skorého vyklíčenia.
Druhy, ktoré rastú v tropických a celoročne vlhkých lesoch napríklad Amazónie, kde celoročný teplotný priemer neklesá pod 18°C, sú prispôsobené na rýchly rast a s tým je aj spojená doba klíčivosti semien. Všeobecne platí, že palmové semená majú najlepšiu klíčivosť hneď po dozretí. Čím sú staršie, tým sa aj ich klíčivosť znižuje. Ak sa aj po zbere semien dodržiavajú určité podmienky skladovania ( určitá teplota a vlhkosť ), semená si dobrú klíčivosť udržia po dobu niekoľkých mesiacov. Ak sú však nevhodne a dlho skladované, zárodky v semenách odumrú a semená už nevyklíčia.
Teda v spomínaných tropických dažďových lesoch semená po odpadnutí z materskej rastliny začnú okamžite proces klíčenia, keďže podmienky sú takmer po celý rok ideálne na bezproblémové vyklíčenie. Klíčivosť semien týchto druhov sa rýchlo znižuje. Ak ste si zaobstarali semená takýchto druhov a s výsevom príliš otáľate, je dosť možné , že sa mladých paliem vôbec nedočkáte.

Iné je to u druhov, ktoré sa vyskytujú v oblasti subtropického pásma Zeme. Rastú v striedavo chladnejších-suchších a teplejších-vlhkejších obdobiach roka. Semená sú nútené prečkať po dozretí určité ( častokrát aj mrazivé ) obdobie, kedy nie sú vhodné podmienky na vyklíčenie semien a následný rast mladých citlivejších rastliniek. Po zmene vonkajších podmienok, kedy sú rastové faktory optimálnejšie, začnú v semenách prebiehať chemické procesy, ktoré 'naštartujú' klíčiaci proces semien.

Pri výseve semien jednotlivých druhov ako aj celkovej starostlivosti o rastliny treba brať do úvahy, aké podmienky rastliny majú v prírode, kde sa pôvodne vyskytujú. Ak dokážeme udržať podobné podmienky, dokážeme tiež pestovať aj citlivejšie a náročnejšie druhy paliem.
Semená majú rôzne dlhú dobu klíčenia. Vyklíčili mi semená napríklad seyšelských paliem po týždni, ale aj napríklad kubánske po takmer roku. Doba klíčivosti je teda rôzna. Aj to je dôvod, prečo sú niektoré druhy drahšie a vzácnejšie ako iné.

V mojom pestovaní som sa stretol už s desiatkami rôznych druhov paliem a teda som vysádzal približne rovnaký počet druhov semien.

Teraz popíšem postup ako je najlepšie pripraviť, naklíčiť a vysadiť semená paliem.

Najskôr je potrebné zo semien odstrániť oplodie ( dužinu, ktorá vyživovala a chránila semeno počas jeho dozrievania. Táto pri klíčení prekáža a keďže je to biologický materiál, vo vlhku začne rýchlo hniť a tým ohrozuje klíček, ktorý vyrazí zo semena. Stalo sa mi niekoľkokrát, že aj tá najtenšia 'šupka' na semenách niektorých druhov dokázala zničiť klíčiace semená.
Oplodia na niektorých druhoch bývajú suché a teda veľmi tvrdé a ťažko sa odstraňujú. Vtedy pomôže voda, do ktorej semená na niekoľko dní namočíme do vody. Potom už oplodie veľmi ľahko odstránime.
Do vody namáčam vždy všetky semená, ktoré sa chystám vysadiť. Teplotu vody udržujem stále teplú ( 29-30°C ), každý deň ju vymieňam a semená v nej nakličujem 2-4 dni. Z mojich skúseností sa potvrdilo, že toto nakličovanie dokáže skrátiť dobu klíčenia až o 1/3 času! Tiež už pri namočení semien do vody zistíte, či sú semená čerstvé a dobre klíčivé, alebo sú už staré prípadne vysušené. Ak semená zostanú plávať na hladine vody a neklesnú na dno a tento stav sa nezmení ani po niekoľkých hodinách, s najväčšou pravdepodobnosťou máte už neklíčivé semená a reklamujte ich u predajcu. Ak klesnú ihneď na dno, je to znak čerstvosti! 4erstvé semená tiež plesnivejú oveľa zriedkavejšie ako semená staré.

Ďalej si môžete vybrať jednu z dvoch najčastejších metód klíčenia semien.

1. je naklíčené semená vysadiť do obyčajného črepníka ( Odporúčam väčšie množstvo semien dať do jednej nádoby, pretože nie všetky semená vyklíčia a skúste si predstaviť napríklad 100 črepníkov s klíčiacimi semenami rozmiestnenými po Vašom byte. Je to nepraktické ! Rovnomerne ich rozmiestnite po povrchu substrátu a zasypte ich ďalšou vrstvou substrátu ( má byť hrubá okolo 1-2 cm ). Je lepšie použiť ľahký a vzdušný typ rašelinového substrátu ( neutralizovaný, nie kyslý ) alebo kokosovú drť, ktorú dostať kúpiť pod názvom LIGNOCEL v záhradkárskych potrebách. Pri tomto substráte si viete veľmi dobre regulovať vlhkosť substrátu jednoducho tak, že vodu zo substrátu vytlačíte. Potom ho udržiavajte vlhký, nie však mokrý. Teplotu udržujte od 23-40°C. V lete semená udržujem vo fóliovníku s kolísajúcou teplotou, ktorá vyhovuje najmä chladnomilných druhom paliem a vo výsevni s konštantnou teplotou, kde najlepšie klíčia teplomilné druhy. V zime je dobré na tento účel využiť zariadenia, ktoré vykurujú byt alebo dom. Vtedy však semená nesmú vyschnúť, teda ich kontrolujte, či sú stále vlhké! Po vyklíčení a vyrastení prvých listov semená opatrne porozdeľujte ( nepoškoďte jemné korienky ) a porozsádzajte do jednotlivých črepníkov.

2. možnosť je ( tú využívam pri klíčení najčastejšie ), spôsob klíčenia v zapínateľných vreckách. Tie dostanete kúpiť v obchodoch s kancelárskymi potrebami.
Po namáčaní semien v teplej vode, semená nasypem do vrecka, kde tiež pridám trochu substrátu ( najlepšie je použiť kokosovú drť, o ktorej som už písal vyššie), mierne ju navlhčíte a sáček uzavrite a umiestnite na teplé a tmavšie miesto. Zase ak sú to teplomilné a tropické druhy, teplota by mala byť stále konštantná bez veľkých výkyvov teplôt. Chladnomilné druhy ( napr. Jubaea chilensis, Trachycarpus nanus, Rhapidophyllum hystrix a pod. ) zase tieto výkyvy medzi nočnou a dennou teplotou potrebujú a vtedy dobre klíčia.( Ak potrebujete poznať presné nároky toho ktorého druhu na klíčenie, zavolajte mi, poradím Vám. Taktiež mám svoju zbierku semien, asi 60-70 druhov paliem, takže Vám viem pomôcť s identifikáciou semien a druhov, ktoré doma máte. )
Vetrajte ho každý deň na čerstvom vzduchu aspoň 1 minútu. Dajte ale pozor, aby Vám do výsevného sáčku nevleteli nejaké mušky, ako napríklad 3-4 mm veľké smútnice, ktoré do vlhkého substrátu kladú svoje vajíčka a tie po vyliahnutí vyžierajú výživné vnútro semien, a tým Vám zničia celý výsev. Stalo sa mi niekoľkokrát, že som to tiež neustriehol, v substráte sa mi vyskytli larvy tohto hmyzu, následne som musel semená povyberať zo substrátu, premyť vo vode, substrát vymeniť a semená opäť vysiať.
Substrát veľmi neprelejte, aby Vám semená nezačali hniť. Ak máte substrát len mierne vlhký a semená bez oplodia aj tak napriek tomu začnú rýchlo hniť, je to známka toho, že sú staré a pravdepodobne z nich mladé palmy mať nebudete.
Po vyklíčení semien, ich môžete opatrne povyberať a popresádzať do samostatných črepníkov, kde sa budú ďalej zakoreňovať a rásť. Ja ich zvyčajne nepresádzam ihneď ako sa ukáže klíček vyrastajúci zo semena, lebo sa mi tiež stalo, že mi často také malé klíčky odhnili. Nechám ich vo výsevnom sáčku niekoľko dní a až keď sú dlhé minimálne 1 cm a viac, až vtedy ich povyberám a popresádzam.

Popísal som Vám možnosti výsevu palmových semien. Je na Vás, pre akú formu sa rozhodnete. Ak sa chcete poradiť, zavolajte, porozprávame sa a nájdeme najlepšie riešenie.

Svetlo

Svetlo ako prvý kľúčový rastový faktor, silne ovplyvňuje rast rastlín a ich vzhľad.
Niektoré druhy paliem, najmä druhy pochádzajúce z lesov a vlhkejších oblastí, v mladom veku neznášajú silné slnečné žiarenie, ikeď dospelé rastliny s tým problém nemajú. Je to spôsobené tým, že v lesoch rastú v podraste vyšších rastlín, kde dopadá len málo svetla. Čím sú však vyššie, tým viac slnečného žiarenia na ne dopadá.
Inak je to u suchomilných paliem, ktoré rastú na otvorených priestranstvách mimo husto zalesnené územia. Semenáčom ( mladým rastlinám ) neprekáža ani priame a intenzívne slnečné žiarenie.
Svetlo zohráva veľmi dôležitú a nenahraditeľnú zložku v živote rastlín. Je to najmä kvôli chemickým procesom v zelených častiach rastlín, kde dochádza k fotosyntéze, to znamená premene látok, pri ktorej vzniká kyslík.
Ak pestujete palmu v byte v izbe, mohli ste si všimnúť, že pri nedostatku svetla rastú listy na neúmerne dlhých stonkách, rastliny sú vysoké a štíhle, slabé a často ich napádajú škodce. Listy sú preto také natiahnuté, pretože rastlina sa snaží zachytiť čo najviac svetla. V izbe sa nám často zdá, že aj na druhej strane izby od okna je dostatok svetla. Pre rastliny je tu však už úplna tma! Tie totiž vnímajú svetlo úplne inak ako ľudské oko. Už jeden meter od okna je iba polovica svetla dopadajúceho z vonka na okno. Ak máte na oknách dlhé záclony alebo žalúzie, svetla je tam ešte menej.
Pravý opak je to u rastlín, ktoré majú najmä v období vegetačného obdobia ( obdobie kedy rastlina najviac rastie - apríl až október ) dostatok slnečného žiarenia. Tieto rastliny tvoria listy silné, pevné, na krátkych stonkách, mohutnejú a dobre rastú. Po získaní takejto dobrej kondície, lepšie prečkajú kritické zimné obdobie.
Nikdy rastlinu, ktorú pestujete dlhú doby v byte v izbe, nevystavujte hneď na priame slnko! To by úplne spálilo listy, ktoré sa vytvorili v izbe počas doby, cez ktorú na rastlinu slnečné žiarenie nedopadalo alebo len v malej intenzite. Ak takúto rastlinu chcete umiestniť von na terasu alebo do záhrady na leto, najskôr ju dajte aspoň na týždeň- dva na tienisté miesto, napríklad pod strom, ktorý už má listy. Tam slnečné lúče prenikajú len mierne a rastlina v jeho tieni si pomaly zvyká na jeho silu. Po cca dvoch týždňoch môžete rastlinu umiestniť na svetlejšie miesto. Ak nemáte v okolí strom, ktorý by dostatočne palmu zatienil, môžete na rastlinu priviazať aj bielu netkanú textíliu, ktorá tiež dobre cloní a tlmí silné slnečné lúče.


Voda,
ako ďalší veľmi dôležitý faktor významne vplýva na rast rastlín a teda aj na palmy. Už vyššie som opísal, aké problémy dokáže spraviť jej nadbytok hlavne v zimnom chladnom období.
V lete jej rastliny potrebujú dostatok, pretože v období vegetácie, keď rastliny potrebujú rásť, prípadne sa rozmnožovať jej veľa spotrebujú na tieto činnosti. Voda tiež umožňuje jemným 'chĺpkom' na koreňoch, aby sa výživné látky z pôdy dostávali do koreňov, odkiaľ prúdia do celej rastliny. Voda tiež spôsobuje, že listy sú pružné a ohybné a majú sviežu zelenú farbu.
Často sa ľudia pýtajú, ako majú svoje palmy polievať. Či vodu naliať len do misky, odkiaľ sa vpije do substrátu, alebo ju naliať zhora do črepníka a prebytočnú vodu, ktorá vytečie do misky pod črepníkom len vyliať.
V prírode palmy čerpajú vodu z hĺbky, teda korene zvyčajne prerastú až na spodnú vodu. Z toho vyplýva, že by sme ju mohli len naliať do misky. Voda však v prírode padá aj zhora, čím zavlažuje celú pôdu. Takže uzavrieme to tak, že je jedno, ako palmu polievate, či zhora, alebo zdola! Ak zhora, tak jej nalejte toľko, až pretečie do misky. Ak polievate do misky, tak po cca 3 hodinenoa repens, Chamaerops humilis var. Cerifera, alebo Trachycarpus nanus, hlavne v zimnom chladnom období zalievajte radšej do misky, nech nie je premočený celý substrát.

admin (12-04-2016 21:26:25)